Marec - mesiac knihy

Známy pedagóg J.A. Komenský povedal: „Nemilovať knihu, znamená nemilovať múdrosť a nemilovať múdrosť, znamená stávať sa hlupákom.“ Mesiac marec, ktorý práve plynie, máme už od školských čias v pamäti zapísaný ako mesiac knihy. Mesiac knihy si pripomíname od roku 1955. Podľa jednej verzie sa stal mesiacom knihy z komerčných dôvodov. Zvolili si to sami kníhkupci, lebo bola na jar malá návštevnosť v obchodoch. A marec práve preto, lebo v tomto mesiaci sa narodil a zomrel Matej Hrabenda, významný buditeľ, ktorý sa podieľal na šírení slovenskej knižnej kultúry. Naši prváci si ho pripomenuli aj vďaka p. učiteľke Bolhovej a jej zverencom z literárno-dramatického krúžku, ktorí si pripravili dramatizáciu rozprávky Koza rohatá a jež.Po jej skončení mali pre našich prvákov pripravené aj úlohy, v ktorých deti mohli ukázať znalosť rozprávok. Poznávali ich názvy, opravovali chyby v názvoch, alebo poznávali rozprávky podľa úryvku. Za správne odpovede dostávali sladkú odmenu.

Deň vody

22. marec je už od roku 1993 pravidelne vyhlasovaný za Medzinárodný deň vody.
Prečo to tak je? Prečo si pripomínať niečo také "obyčajné" ako voda? Prečo by sme si ju mali vážiť, strážiť jej čerpanie? Prečo ňou šetriť a neznečisťovať si ju? Na všetky tieto otázky sme si odpovedali v jednotlivých aktivitách.
Na prvej hodine sme na dolnej chodbe pozorovali pokusy, ktoré si pre nás pripravili žiaci 4. ročníka s p. učiteľkou Ivaničovou.

 Cez druhú hodinu sme boli na návšteve v pirátskej triede, kde sme si spolu so štvrtákmi zaspievali a zatancovali na pesničku o žabkách. Na pamiatku sme si malé papierové žabky z tejto triedy aj odniesli.

 V našej triede sme si potom pozreli prezentáciu o vode, kolobehu vody, o ktorom sme si prečítali aj rozprávku od L. Friedovej. Pozreli sme si film o úprave pitnej vody, čistení odpadových vôd. Deň sme zakončili tvorbou plagátov so spomínanými témami.

Výstava bábik

16. marca sme sa vrámci výtvarnej výchovy vybrali do Mestského osvetového strediska v Rimavskej Sobote na výstavu bábik.
Neboli to však obyčajné bábiky! Bárbiny a kenovia sa zmenili na devy a mládencov v národných krojoch z jednotlivých regiónov Slovenska. Každý stôl predstavoval jeden z regiónov.
Obdivovali sme nie len krásu tradičného slovenského oblečenia, ale dospelých návštevníkov určite zaujala precíznosť vypracovania drobných kúskov odevu.
Spolu tu bolo 73 bábik, "jedna krajšia ako druhá"!